Je pondelok 8.30 hod. a viem témy maturitných otázok. A ešte viac.

Autor: Jolana Čuláková | 3.4.2006 o 9:25 | Karma článku: 11,86 | Prečítané:  10113x

Niektoré dni sa každý rok podobajú ako vajce vajcu. Aj pocity sa opakujú. Preč s vianočným zhonom, valentínskym ošiaľom aj majstrovstvami v hokeji. Sú tu maturity. Na nervozitu v žalúdku som si spomenula včera večer, keď som sedela v našej útulnej dedinskej kinokaviarni Avalon a k stolu si prisadla usmiata maturantka, ktorú poznám od malička. Začali sme debatovať o písomkách a vysvitlo, že pol dňa strávila pred počítačom a zisťovala si témy maturitných písomiek. Vraj by tento rok malo byť niečo s vtáčou chrípkou alebo so Štúrom. Pre niektorých študentov rovnaké nebezpečenstvo... Z kabelky vytiahla zdrap papiera a na ňom štyri zaručene pravé témy. Usmievala som sa a čítala som si ich. Dnes asi pred pol hodinou som si zapla rádio a moderátori spovedali profesorku zo strednej školy. Hovorili o témach maturitných otázok, ktoré pred niekoľkými minútami dostali maturanti. Doba je neuveriteľne rýchla. Niektorým maturantom ešte ani poriadne nedošlo, čo majú písať a pol Slovenska si to mohlo vypočuť. To však nie je všetko.

Aké bolo moje prekvapenie, keď tri témy sa na slovo zhodovali s tými, ktoré mi včera dala nádejná maturantka.

1. My sme my. (tú mala v ruke včera)

2. Každá lavica niečo skrýva. (namiesto toho bolo na papieriku niečo iné, už si neviem spomenúť na názov, ale určite niečo so študentským životom)

3. Slová kníh nás vždy vzrušia. Dôležité je, aby nás zmenili. (aj to som videla včera, akurát tam chýbal podpis – Konfucius)

4. Bez rodiny sa človek trasie od zimy. - diskusný príspevok (včera tam chýbal iba ten dodatok – diskusný príspevok)

Inak presne na slovo to isté. Zapamätala som si hlavne posledné dve témy, lebo sa mi celkom páčili. No nie je to úžasné? O možnostiach, ktoré majú dnes mladí, sme my mohli iba snívať. Alebo je to naopak? Mládež môže iba snívať o radosti, ktorú sme zažívali my, keď sme sa spoliehali iba na seba a vedeli sme, že pri písomkách si musíme pomôcť sami a bez cudzej pomoci. (Hoci profesori nás nenechali napospas neznesiteľnému osudu...) 

Pán Boh opatruj našich maturantov. Práve preto, že sa niektorí spoliehajú na to, že to majú o niečo ľahšie, im držím palce oveľa tuhšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?