Začalo to nevinne. Babka, ktorá si sadla dozadu, sa začala vypytovať, kto som, čo som a prečo som im zastavila. Vravím, odkiaľ a kam idem a že je škoda, keď behajú po cestách poloprázdne autá. Vzduch zasvinia rovnako, tak prečo nejazdiť naplno? Veru, veru, pritakávala, jak to dobre panne, keď sa nájdu dobrí luďá. Šak to je dobrý skutok. Ujo vedľa mňa sa otočil a spýtal sa jej, kam ide ona, keď je taká zvedavá. Vraj doktorovi na inekciu, lebo ju strašne bolá nohy. Ná, šak to stačí, keď si nohy poránne potreš pálenkou tak jak já a hneď ti šecko prejde, hovoril jej so smiechom. Ale já sa nevládzem ani len ohnúť, nedala sa babka. Šak nachystaj polliterku a já ti prídem nohy pomasíruvať, chytil sa príležitosti ujo a smial sa na celé kolo spolu s nami. Chvíľu si jeden druhého doberali a potom babka vystúpila. S pánom Bohom a šeckého dobrého prajem, povedala. Vzadu zostal asi štyridsaťročný muž, ktorý išiel na úrad práce. Ujo vedľa mňa, posmelený naším smiechom, pokračoval, len čo sme si to šinuli ďalej.Já som to voľakedy so ženskými vedel. Len sa mi tak lepili na paty. Bol som ženatý, pred devátimi rokmi mi umrela žena, ale ona bola velice daromná. Málokedy mi dala, tak čo som mal robiť? Pravdaže o tom nevedela, že mám iné. Alebo hádam aj áno, čo já vím? O rodinu som sa staral, aj o ňu, nikdy som ju nebil. Šesť detí sme mali. Já mám ženy rád. Aj sex. Preto som zdravý ako repa. Nedostatok sexu, hotová pohroma. Fíha, hovorím mu, vy by ste si rozumeli s mojím mužom, aj on to isté hovorieva. Ujo a koľko máte rokov? Osemdesáttri. Veru, zapamataj si, sex je základ manželstva, difča moje. A šecky choroby sú len z nedostatku sexu. Ten je najlepší na šecko. Šak som sa aj pýtal jenného doktora, že kolkokrát za deň je dobré sexovať a povedal, že aspoň štyrikrát. Čo? Vypúlila som na neho oči a nevedela som sa zdržať smiechu. Spomenula som si na najnovšie prieskumy a na môj posledný sex. Ujo za mnou sa smial tiež. Ná, pravdaže, ver mi, mužský si musí vyprázniť miešky a najlepšie ženskej na pupok a potom jej to fajne rozotreť. To je najlepší krém. Skoro som od smiechu pustila volant. Neveríš, difča moje? Potom by neboli šelijaké alegrie a pomarančové kóry. Aj podla prsíčok hneď viem, či je žena pripravená. Keď má bobulky fajné tvrdé, tak je to najlepšé. Fíha, vy ste voľáky odborník, smiala som sa. A teraz kam idete? Ná idem si do mesta pre obed. Cez týždeň tam chodím štyrikrát. Čo budem doma sedeť na zadku? Popozerám bývalé frajerky a idem domov. Ujo, hádam mi nechcete povedať, že ešte aj dneska máte frajerky, Ná, pravdaže. Už mi to tak neslúži, ako by som chcel, ale keď je žena šikovná, dokáže zázraky a žmurkol na mňa. Nedokázala som sa prestať smiať, ale on sa nenechal vyrušovať. Šak já som chodil aj do kúpelov a tam bola taká jedna fajná doktorka, kerá mi platila samé dobré večere a kupovala cigaretky, lebo bola so mnou velice spokojná. Kým ja som sa odbavil jedenkrát, ona trikrát. Fajná žena. Potrebovala sex ako sol. Ujo, veď vy ste vlastne tým ženám pomáhal. Veru tak, difča moje. Niektorí muži sú sprostí a nevedia, čo ženy potrebujú. Já som to vedel. Ale nikdy som sex nechcel nasilu, to nié. Ždycky to musela chceť aj žena. Šak mi niektoré od radosti aj zaplatili a päťstovky mi dávali a to bol vtedy veliký peňáz. Ja som ich fajne pomasíruval, pohladkal a to oni potrebujú. Neskaj si mladí myslá, že sú to iba somariny a nemajú na to čas. Preto to tak so šeckým vyzírá.Ani som sa nenazdala a boli sme v Topoľčanoch. Vyložila som toho kúzelného uja, ktorý čaruje orgazmy na počkanie, pred autobusovou stanicou. Verila som každému jeho slovu. Nemala som prečo neveriť. A možno som sa nechala unášať teplým jarným vzduchom. Predo mnou stál skutočný gigolo. Sivý baloňák, storočná kravata, nový klobúk, tvár plná oholených vrások, žiarivé oči a pevný stisk ruky. Pre niektoré ženy vysnívaný chlap. Lúčila som sa s ním s úsmevom. Dočkaj, povedal zrazu a začal sa prehrabávať v igelitke. Tu máš za to, že si ma zobrala a podával mi jablko a mandarínku. Ale prosím vás, veď vás takto vyjde cesta drahšie ako autobusom, ošívala som sa. Len ber, to som dostal, neboj sa. A ako, prídu vás deti pozrieť? pýtam sa ho, kým si dávam ovocie do tašky. Ná, pravdaže. Každú sobotu volaktorý príde. Diefčence mi poupratujú, navaria. Šecci sú už na porádku. Jeden syn býva v našej dedine, je stavbár. Ostatní sú inde. Dobre to je tak jak to je. Ujo, však vy ste vlastne celkom spokojný a šťastný človek. Trochu porozmýšľal, usmial sa a povedal. No, vlastne ano, iba keby mi chcel ešte stáť.
Ako som stretla gigola
Včera som riadila svoju bledomodrú Škodu 120, slnko mi svietilo do očí, ľudia sa motali po ceste a mne bolo napriek tomu príjemne. Nikde som sa neponáhľala a mala som pocit, že som balón, ktorý sa vznáša nad rozbitým asfaltom ľahučko ako pierko a vidí iba modrú oblohu. Oproti mne sa mihali päťmiestne autá so šoférmi. Míňala som dedinu za dedinou a autobusové zastávky plné ľudí. Babky v teplých flaušových kabátoch s ručníkmi na hlavách a veľkými čiernymi kabelkami prevesenými cez ruku, ujovia s klobúkmi a igelitkami, v ktorých mali zastrčené zdravotné karty v ošúchaných kartónových obaloch, dievčiny s holými pupkami a chalani s cigaretami v ústach čakali na svoj predpoludňajší spoj. Pred jednou zastávkou som pribrzdila a zastala. Naklonila som sa, otvorila dvere a zavolala do teplého jarného vzduchu: „Nejde niekto do Topoľčian?“ Všetci sa na seba najprv pozreli a potom sa hrnuli. Vedľa mňa si sadol starý pán, ktorého nedokážem nazvať deduškom. Voňal tabakom a pitralonom. Bol neslýchane zhovorčivý. Po chvíli som mala pocit, že veziem najstaršieho gigola na svete.
