Deti sa vybodli na počítačové hry. Majú inú zábavu

Autor: Jolana Čuláková | 17.3.2006 o 15:32 | Karma článku: 12,18 | Prečítané:  3313x

Pred týždňom by som sa stavila o tisíc korún, že naše decká neodtiahnem od počítača ani párom volov. Dnes pozerám na ne ako puk. Počítač nebliká a mládež ho takmer ignoruje. Sem-tam chatujú, ale ich záujem sa presmeroval celkom iným smerom.

Robila som všetko možné, ako zvíťaziť nad počítačom. Skúšala som to všelijako. Najprv sme si urobili rozvrh hodín, kedy, kto a koľko sa bude hrať, ale akonáhle zostali šarvanci bez kontroly, hrali sa ako nepríčetní do skrvavenia očí. Potom som zaheslovala počítač, takže sa mohli hrať, len keď som bola doma. Ibaže ma nebavilo neustále počúvať ich hádky, kedy, kto a koľko sa má hrať, prečo sa hrá on a nie tamten a henten ešte nemá úlohy a už sa hrá. Tvrdo som presadzovala – dve hodiny pred počítačom a dosť. Ale keď máte doma štyri deti, je to ťažké. Teoreticky môže byť zapnutý počítač osem hodín denne a ja nemám šancu sedieť pri nich a kontrolovať, či sa nepozerajú. Vydržia čumieť do obrazovky niekoľko hodín a sedia pred ňou prikovaní viacerí naraz. Zrazu sa to prelomilo a chlapci už nečučia pred počítačom. Jedného dňa som ich našla v kuchyni. Nebolo to nič čudné, lebo oni sú tam radi. Neustále otvárajú chladničku a napchávajú sa. Najradšej by som ju vymenila za presklenú vitrínu. Teraz sedeli za prázdnym stolom, na ktorom boli dva veľké farebné zošity, zopár čistých papierov a hracie kocky. „Čo to hráte?“ spýtala som sa počas vyberania reklamných letákov z police, pretože som sa chystala čistiť zemiaky. „Dračí doupě,“ odpovedal najstarší a ďalej si ma nevšímali. Čistila som zemiaky a počúvala, čo to chce byť za spoločenskú hru, ktorá nemá hrací plán. Bolo zvláštne sledovať ich. Hra je to nanajvýš čudná. Môžete ju hrať niekoľko mesiacov. Je to akási imaginárna počítačová hra, ktorá sa odohráva vo vašej mysli. Vymýšľate si podľa určitých pokynov vlastné postavy, miesto, dej a musíte sa držať aj toho, čo vymyslel váš spoluhráč. Limitovaní ste počtom bodov, ktoré hodíte na hracej kocke a pokynmi v zošitoch. Prvé dva diely sú určené začiatočníkom, potom sa z vás stanú pokročilí a nakoniec experti. Veľmi tomu nerozumiem, ale snažím sa pochopiť. Ale hlavne som sa tešila som sa, že sa všetko doriešilo samo. Konečne niečo rozumné odtiahlo chlapcov od počítača. Šelma pustila svoju korisť. Hra sa mi páči. Núti ich premýšľať, využívať fantáziu, komunikovať a čítať. Máme šťastie, že chlapci sú vo veku 13, 14 a 16 rokov, takže si vystačia sami. Heuréka! Namiesto vysedávania pred počítačom sa teraz hrajú celkom normálne a ešte aj čítajú. Po niekoľkých dňoch som si uvedomila, že je to prašť ako uhoď. Aj pri novej hre sú schopní presedieť niekoľko hodín, neučiť sa a ignorovať čas aj povinnosti. Starosti sa nevyparili. Prepáč, počítač.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajti, vojaci aj vrtuľník. Vrahov Kubašiaka hľadali tri dni

Obvinenia voči Šajgalovi, ktorý je na úteku, odznova prejedná prvostupňový okresný súd.

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov nás ničí.


Už ste čítali?