Ako sa žije žene počas MDŽ

Autor: Jolana Čuláková | 8.3.2006 o 12:36 | Karma článku: 10,75 | Prečítané:  2776x

V prvom rade si pripraviím fľašu. Patrí sa počastovať gratulantov. Okrem alkoholu pripravujem aj niečo sladké pre moje deti, keby ich náhodou napadlo, že ich mama je žena. Minulý rok som si dokonca uvedomila, že som na MDŽ obdarovala môjho muža. Tento rok je to iné. Čakala som väčší humbuk. Valentín získal srdia obchodníkov, ale ženy zostali akosi medzi regálmi. Nakoniec, tam im je najlepšie. Niektoré v kútiku duše čakajú, že si ich okrem obchodníkov a moderátorov všimne aj niekto iný, iné nečakajú vôbec nič a ďalšie so stopercentnou istotou vedia, že si partner svoju povinnosť splní. MDŽ je deň očakávaní, prekvapení a sklamaní. Dokonca medzinárodných.

Keby boli všetci chlapi ako môj muž, mali by sa ženy na celom svete počas MDŽ a možno aj celý život úžasne. Nie je ničím výnimočný, azda len tým, že má prirodzenú úctu voči ženám. Nemláti ich, neponižuje a má pre ne pochopenie (nie je ideálny, ale čo by iné ženy dali za obyčajného chlapa, ktorých ich počúva). Raz prišiel domov a začal mi rozprávať o konkurze, na ktorom bol v úlohe potencionálneho zamestnávateľa. Počúvala som ho. Výnimočne.

Potrebovali do firmy novú sekretárku alebo ak chcete asistentku. Išli s majiteľom na úrad práce, tam vypísali konkurz na voľné miesto a záujemkyne sa len tak hrnuli. O týždeň stálo na chodbe asi päťdesiat žien a dievčat. Majiteľ podal pracovníčke úradu papier, na ktorom boli konkrétne požiadavky, aby ich ženám prečítala. Vysoká škola, výborná angličtina a prax výhodou. Ešte ani nevošli do miestnosti, kde sa mali konať rozhovory a polovica žien odišla. Lepšie povedané ušla.

Nevadí, povedali si dvaja chlapi, zostalo ich tu ešte dosť. Tieto si hádam budú viac veriť. Nakoniec zostalo šesť žien. Tak si ich posadili všetky pred seba a začali zľava doprava. Boli ste v zahraničí? Robili ste niekedy asistentku?

Muž mi doma rozprával, ako ich ľutoval. Triasli sa im nielen kolená ale aj hlas a vyzerali ako pred božím súdom. Pritom niektoré mali celkom pekné kolená a jedna zaujímavý výstrih. Najhoršie to zvládala žena vpravo. Nevedela kam s očami, v rukách žmolila papierový kapesník a neustále prekladala nohy. Vydržala rozprávanie troch žien a potom sa zrazu rozplakala. Ospravedlňovala sa, že ona nevedela, aké sú ostatné uchádzačky a že ona nemá ani takú prax a ani nevie tak dobre jazyk a ... Kým obaja prekvapení muži niečo stihli povedať, zodvihla sa a s plačom vybehla z miestnosti.

Nakoniec jednu zo žien vybrali. Ale až na druhom sedení. Muž ma poprosil, aby som mu pomohla, lebo tie ženy majú pred mužmi asi panický strach. Tak som si vypočula štyri ženy, ktoré našli odvahu prísť druhýkrát (mali panický strach aj zo ženy, to je jasné, viem to, som žena), posadila som ich pred počítač a spýtala sa, či by vedeli viesť pokladňu a robiť špecifickú prácu. Iba jedna sa nezháčila a bez dlhšieho rozmýšľania odpovedala, že keď jej niekto ukáže čo a ako, prečo nie. Pritom bola najhoršia v písaní na počítači a ani angličtina nebola jej silná stránka. V jej správaní som cítila prirodzenú úprimnosť, ochotu učiť sa nové a túžbu nastúpiť po materskej do práce. No a muž si ju po roku nevie vynachváliť.

Keď som sa s ňou po čase stretla, obidve sme sa usmievali. Rozprávala mi, ako málo chýbalo a ušla by z konkurzu tiež. Zastavila ju hádam iba jej tvrdohlavosť.

Nech si píše o sviatku žien kto chce čo chce, môžete debatovať o zastúpení žien v politike, o nižších platoch, o týraní, dokonca aj o feminizme. Aj tak je to všetko iba v ženských hlavách. Aj keď si niektorí muži myslia, že tam nič nie je. Stačí, keď nás ostatní muži rešpektujú a neponižujú. A to nemôže nikto nikomu prikázať. Ani ženám, aby sa nebáli, boli si vedomé svojich kvalít a mali vlastnú hrdosť. Môžu o tom písať stovky časopisov, môžu fungovať všetky možné zákony, ale aby si muž ctil svoju manželku alebo partnerku a bol k nej pozorný, to nikdy v oficiálnych zákonoch nebude. To musia mať muži v hlavách. Aj keď niektoré ženy si myslia, že tam okrem sexu nič nemajú.

Problém je iba v tom, že v médiách vidíme stále viac dve skupiny žien, Tie, ktoré sú bité, boja sa zamestnať, ozvať, vzdelávať a preto sú pre iných možno hlúpe a ľutujú ich. Do druhej skupiny patria tie, ktoré majú pekné krivky, vedia zaujať vonkajšou krásou a kvôli úspechu pretŕčajú svoje, ehm, súkromie, ktoré prezentujú buď ako úžasné alebo neznesiteľné. Tieto ženy sa obyčajnosti boja ako čert svätenej vody.

Tak si vyberte, ako prežívajú ženy MDŽ. Ako to vidíme v médiách? Mám pocit, že ho prežívajú tak ako celý svoj život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?