Ako sa žije ženám (otvorený list Petrovi Moskaľovi)

Neviem, kedy som sa stala ženou. Detstvo som mala normálne, nikto ma nezneužíval ani netýral. Otec mi dal niekoľkokrát zaucho a mama si na mňa vždy našla čas. Mohla som jej rozprávať všetko. O nespravodlivosti v škole aj o kamarátkach. Najradšej som hovorila, keď varila alebo žehlila. Ja som ukladala ponožky a ona šikovne žehlila límce na otcových flanelových košeliach, z ktorých bolo cítiť naftu. Mama ma počúvala a ja som rozprávala. Zostalo nám to dodnes (aj keď teraz viac rozpráva mama) a je to jedna z najkrajších vecí na svete. Mám rada vôňu vyžehleného prádla, pretože mi pripomína detstvo. Smiešne, ale rodičom vykám dodnes. Nepoznala som ani jedno dievča, ktoré by rodičom vykalo. Ani jedno dievča, ktoré by sa s mamou rozprávalo o menzese tak, ako ja. Ona nedávala rozumy mne. Naopak. Ja som vysvetľovala jej, čo sa deje v maternici a ona ma nechala vysvetľovať. Robilo mi to dobre a cítila som sa veľká.Prvýkrát som dostala „krámy“ ako trinásťročná v pionierskom tábore v Békescsabe. Mamka nič nenechala na náhodu. Ostatné baby nechceli veriť, že som ich dostala prvýkrát. Bola som dokonale informovaná. Najväčšie problémy mi spôsobovala výmena vložiek, pretože som si ich dávala lepiacou časťou k telu. Takže som vtedy prišla nielen o detstvo ale aj o pár prvých jemných chĺpkov. Aj tak neviem, kedy som sa stala ženou. Hoci s mamkou som sa rozprávala o všeličom, o mojich tajných láskach nikdy. Bola som bláznivé decko, ktoré sa tvárilo, že chalani sú nepotrební. Učila som sa na čisté a škola bola na prvom mieste. Neľutujem, pretože až do maturity som bola decko. Dokonca aj niekoľko rokov po nej. Prvého chalana som spoznala na školení Socialistického zväzu mládeže. Pracoval na ústrednom výbore. Po mesiaci mi dal moju prvú jazýčkovú. Stáli sme v Bratislave večer pri kine a on ma oprel o stenu. Bože, nevedela som, čo mám robiť. Pritisol sa ku mne a začal ma bozkávať. Vydržala som to, ale veľmi ma to nenadchlo. Bozky vo filmoch vyzerali oveľa romantickejšie. Neprejavila som nadšenie, aby išiel so mnou na izbu a tak som ho viac nevidela. Niekoľko dní som bola sklamaná, aj som si poplakala, ale bola som dostatočne bláznivá, aby sa ma to dotklo. Začala som čítať cestopisy a Mladý svět. Druhého chalana som spoznala vo vlaku. S mojím vrkočom som mu pripomínala členku folklórneho súboru. Tento bol väčší romantik. Fotil ma, chodil so mnou na prechádzky a surfoval (nie po internete). Na tú dobu to bola novinka a mne to imponovalo. Zobral ma na niekoľko dní stanovať pri Ružinovskú priehradu. Bola som nervózna pred prvou nocou pod stanom (on sa volal Peter). Preliezol do môjho spacáku a začal ma hladkať. Bože, ešte som nebola s chalanom, ktorý by bol v slipoch! Hanbila som sa vyzliecť a jemu som nedovolila dať si dolu slipy. Po dovolenke sme sa rozišli. Neviem, či som už bola ženou, pretože som bola stále panna. Začala som uvažovať, či je to normálne. Mala som dvadsať a túžila som po veľkej láske. Stále som bola bláznivé decko, ktoré chcelo zažiť niečo krásne. Začala som chodiť medzi trampov, písala som si cancák, ale ani to nepomohlo. Mala som strach, že o mňa nik nezakopne. Nevedela som, či mám ešte čakať alebo ísť s prvým, ktorého stretnem na diskotéke v našom kulturáku. Príroda bola neúprosná. Lenže ja som diskotéky nemala rada a nechodila som do reštaurácií. Do susedných dedín sa mi nechcelo a do mesta som išla len kvôli filmovému klubu. Tvrdohlavo som chodila do práce, diaľkovo na výšku a stále som bola poslušnou dcérou. Raz som išla s kamoškou na lyžovačku na Malinô Brdo. Zoznámila som sa tam s niekoľkými chalanmi z našej dediny. Jeden vedel hrať na gitare. Imponovalo mi, keď spieval a hral. Nebol výnimočne pekný, ale mne sa páčili jeho oči a ruky. Po roku sme išli na výlet na Tribeč. Tam som sa do neho zamilovala. Niekoľko nocí som nevedela spať a bála som sa, že si ma nevšimne. Stretli sme sa v kine, kde som pracovala. Predala som lístky, zrátala peniaze a on sa tam len tak obšmietal a obzeral si filmové plagáty. Zo sály sa ozývala hudba a smiech. Chvíľu sme sa rozprávali a ja som sa mu nedokázala pozerať do očí. Bol pri mne tak blízko, že som aj napriek smradu zo záchodov cítila jeho vôňu. Zľahka sa dotkol môjho pleca a ja som zodvihla hlavu. V jednej ruke som držala tašku s tržbou a nevedela som, čo s ňou mám robiť. Cítila som, že ma asi pobozká. Bol to najmäkší bozk, aký som kedy dostala. Srdce mi išlo vyskočiť z krku. To bolo všetko. Zobral mi z ruky tašku a išiel so mnou pred náš dom. Tajne som dúfala, že ma znovu pobozká. Opäť mi dal teplú, mäkkú pusu na pery. Večer som nevedela zaspať. Keď som si na neho spomenula, hneď ma začalo v žalúdku príjemne štekliť. Odvtedy sa vždy teším na tú mäkkú a voňavú pusu a na šteklenie v žalúdku. Odvtedy sa pre mňa zmenili aj filmové bozky. Sú fádne a nemajú šťavu. Dnes máme štyri deti. Traja chlapci sa narodili v priebehu troch rokov a po šiestich prišlo dievčatko. Nikdy som neuvažovala o potrate, nikdy som manžela nepodviedla, nikdy som nebola najlepšia matka a nikdy som sa neopila Oblečenie kupujem v sekáči a v práci sa neviem prispôsobiť. Nechodím s kamarátkami do reštaurácií a chodím do kostola. Nemám rada pretvárku a neviem cudzie reči. Nechce sa mi upratovať a rada cestujem. Mám veľký zadok a nechodím na aerobic. Som romantická ale slovíčko ľúbim ťa používam len v najintímnejších chvíľach. Chcem byť lepšou a zároveň som lenivá pre to niečo urobiť. Milujem a som milovaná. Som strašne obyčajná žena a nehanbím sa za to.