Dobrý večer!(prestávka kvôli potlesku)Ďakujem!(prestávka kvôli nadýchnutiu)Chcem poďakovať všetkým, ktorí stáli pri mne v časoch, keď som začínala a bola som neznámou blogerkou medzi tisíckami ďalších. Ďakujem mojim čitateľom. Bez nich by som tu dnes večer nestála. Aj môjmu mobilnému operátorovi, ktorý mi umožnil napísať prvý blog z vesmírnej stanice. Ďakujem rodine, predovšetkým bývalému manželovi, ktorý ma dlhé roky podporoval. (Strih na usmievajúceho sa sivovlasého muža v smokingu.) Aj mojim deťom. Hádam mi prepáčia, že som od prvého textu do blogu nevidela nič iné, len blogovanie. Aj keď som prestala variť, prať, žehliť a upratovať, mala som ich stále rada. Ľúbim vás! (Vyroním slzu, pozriem sa do kamery č. 2 a sošku si pritisnem bližšie k výstrihu šiat od svetoznámeho slovenského návrhára.) Ďakujem svojej mame, otcovi, svokrovi, svokre, sestrám, bratrancom a sesterniciam aj susedom, ktorí trpeli našu zaburinenú záhradu (smiech publika). Učiteľom na základnej škole, ktorí ma učili písať dnes raritou - atramentovým perom, učiteľom na strednej škole, kde som robila pre dnešnú mládež neznáme skúšky - maturity, profesorom na vysokých školách, ktoré neexistujú aj učiteľom autoškoly. Ďakujem vydavateľom kníh aj printovým médiám. Napriek tomu, že už nie sú, navždy zostanú v mojom srdcovom umelom svale. Ešte raz ďakujem! Všetkých vás mám rada! (Zakývam)(Dlhotrvajúci potlesk) (Strih) (Reklama)
Reč pri preberaní Zlatého blogera za rok 2050
Ak by som sa nedožila toho slávnostného okamihu, radšej to zverejňujem tu a teraz.