reklama

Lastovička, ktorá by Slovensko mohla nakaziť

„Chceme, aby ste jedného dňa vstali z postele a všetkým oznámili: Dnes začínam s novým skvelým životným štýlom!“, pobavil ma Dušan Taragel. Je to fungl nový šéfredaktor fungl nového štvrťročníka „S magazín“. Pobavil ma vo svojom úvodníku alebo lepšie povedané editoriali. Úvodníky už neexistujú. Iba editorial. Ten chlapík na fotke mi je sympatický už tým, že je maximálne aktuálny – má oblečené čierne tričko s bielou maskou z filmu Vreskot a sarkastický úsmev. Tvár má akúsi popolavú, ale to bude asi tým, že fotka je čiernobiela.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

V stredu, keď som si zo schránky vyberala čerstvé noviny, ktoré mi nosí poštárka vždy na poludnie, som si všimla, že sú tlstejšie ako inokedy. Aáááá, príloha o životnom štýle zdarma. Z obálky sa na mňa rúti vyleštený nos prúdového lietadla, ktorý poletuje nad karmínovoružovými oblakmi a na jeho kovovom čele prilepená veta Come fly with me. Bežný čitateľ a predplatiteľ denníka SME (pretože práve do neho bol tento nový štvrťročník vložený) by márne hľadal preklad do slovenčiny. Pod nápisom bolo napísané iba Cestovanie lietadlom a životný štýl. Autori zrejme počítajú s tým, že bežní čitatelia majú základy angličtiny. Tí, čo sú odchovaní socialistickým školstvom, životnými skúsenosťami a insitnými prekladmi hviezd z Uragánu, si našťastie vedia všeličo domyslieť. Ich rozumový pochod by potom vyzeral asi takto: come by mohlo znamenať poď ku mne, fly je asi lietanie, with neviem a me som ja alebo mne alebo niečo podobné. Tí, ktorí sem-tam počúvajú slovenskú hudbu, si môžu navyše domyslieť, že by to mohlo byť aj Poďme spolu lietať.Nikdy som neletela lietadlom. Vždy som si to chcela vyskúšať. Do stredy to vyzeralo, že je to pre mňa z finančných dôvodov neuskutočniteľné. Zrazu som lietala. Mala som v rukách časopis, ktorý ma zobral do výšok. Šesťdesiat strán (vrátane obálky) sa na prvý pohľad tvárilo, že je iba o lietaní, ale celé to bolo o niečom inom. O zážitkoch z business class mudroval lietajúci „dôchodca“ a hudobník Peter Breiner, o viere (vo vlastné schopnosti), zodpovednosti a tvrdohlavosti zas tridsaťjedenročný Christian Mandl, ktorý prerazil hlavou múr s nápadom založiť nízkonákladovú leteckú spoločnosť SkyEurope Airlines priamo v Bratislave. Na článku o amerických hudobníkoch, ktorí v 70-tych rokoch využívali lietajúci „bar“, si s chuťou zgustol aj môj manžel, ktorý je odchovaný na Led Zeppelin, Deep Purple a The Rolling Stones. Cez články o histórii a súčasnosti módy letušiek a letcov sa čitateľ dostal nielen do minulosti ale predovšetkým do myslenia ľudí. Čítanie tohto štvrťročníka bolo ako pozerať dobrý retrospektívy film. Mimochodom, nechýbali články o tom, ako lietanie ovplyvnilo film a film lietanie. A aj keď mám averziu voči reklame, nad dvojstránkou o najlepších reklamách leteckých spoločností som musela uznať, že aj reklama môže mať niečo spoločné s umením. A to už nehovorím o veľmi dobrej (ak nie výbornej) grafickej úprave a fotografiách.Odporúčam prečítať si tento plátok. Je vydareným pokusom priniesť na slovenský mediálny trh niečo, čo tu zúfalo chýba. Bez jedinej nahotinky, bulvárnych správičiek a politickej kritiky. Ľahké čítanie, po ktorom nebolí hlava a žalúdok.Neviem, či to bol zámer vydavateľa, ale mne ešte aj grafické spracovanie názvu magazínu pripomína zaniknutý internetový denník InZin. Už aj tým, že sa v S magazíne okrem iných objavili Marian Jaslovský, Miro Ulman či Peter Pišťanek, ktorí patrili k stálemu inventáru inZin-u. K absolútnemu blahu mi chýbala len lepšia jazyková úroveň. Keď je v časopise viac ako jedna, dve chyby, trochu mi to kazí celkový dojem. Asi trpím profesionálnou deformáciou, ale moje oko je náchylné na výrazy ako výhliadkové lety, vytiahnú, dva thrilleri, uľadený bisiness štýl, vo februáry alebo novotvary letuškovské uniformy alebo pilotský štýl. Trochu ma zmiatla veta: „Nemecká Lufthansa má rôznorodú flotilu, ktorá v priemere spotrebuje na jedného cestujúceho a 100 kilometrov spotrebuje v priemere len pri 4,3 litre paliva,“ a pobavila ďalšia, v ktorej autor píše, ako si raz bubeník John Bonham, prezývaný Bonzo, lietadlo pomýlil s autobusom a za letu chcel podnapitý otvoriť dvere, pretože sa potreboval vymočiť. V zátvorke na vysvetlenie píše, že „...zomrel v spánku vďaka ťažkej závislosti na alkohole“. Ja som InZine naživo nezažila, pretože vtedy som o internete nemala šajnu, ale tento švrťmesačník akoby ho v stredu zobudil. Ak mám pravdu povedať, tak by som podobné čítanie prijala každý týždeň. A oželela by som aj tie chyby! Kým doteraz som mala pred lietaním rešpekt, odteraz mám pocit, že mi nič nebráni, aby som si za pár stovák nevyskúšala let trebárs do Paríža a nezazerala na horných desaťtisíc, ktorí si lietajú na dovolenky, kedy sa im zachce alebo „jazdia“ na lietadlách do roboty ako iní autom. Tak trochu ma nakopol aj Peter Pišťanek vo svojej "slohovej práci" na poslednej strane, ktorá mala síce názov „Veď lietať je predsa také ľahké!“, ale opäť nebola iba o vzdušných koridoroch.

Jolana Čuláková

Jolana Čuláková

Bloger 
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývam s manželom a štyrmi deťmi v dedine neďaleko Nitry. Plánujem spáchať virtuálnu samovraždu. A tuto dolu si kliknite na inzerciu. O to ide... Zoznam autorových rubrík:  Komerčne vďačnéToto nečítajteMoje malé každodennostiAko sa žije inýmKultúraAntikultúraCestovanieHaluzePoéziaNeskutočné príbehyO slobode a manipuláciiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu