reklama

Ako sa žije malým ľuďom

Narodila som sa ako krpec. Najprv ma volali krpček, potom krpec, neskôr krpčisko a teraz nižšia dáma. Ibaže stále krpatá. Okrem toho že mám len 156 centimetrov mám aj malé... deti. Mysleli ste niečo iné? Aj to.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Na základnej škole mala moja nízka výška výhody. Mohla som sa skryť za chrbát spolužiakov pri skúšaní a písomkách. Na telesnej som stála v rade vždy vzadu, takže pri skákaní cez kozu na mňa ani neprišiel rad. Okrem toho, ak som si zabudla úbor, mohla som si požičať ktorýkoľvek voľný. Všetky mi boli zaručene voľné. Aj do triedy som sa po zvonení vedela nenápadnejšie prešmyknúť. Na obedoch ma zas volali pani kuchárky dopredu so slovami: Poď, maličká, nech ťa neušľapú.

Nevýhodou bolo, že som málokedy sedela za chrbtom spolužiakov, pretože som sedávala v prvej lavici a na telesnej som sa zbytočne schovávala. Keď bolo treba predviesť cvik, učiteľka zakričala: Jolana, poď nám to ukázať! A ja som im to pravidelne ukazovala. Požičané tepláky sa mi šmatlali pod nohami a v jedálni som mala vždy studené jedlo. Keď som chcela jesť s kamarátkami, musela som ich pri stole čakať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vtedy som si svoju malú výšku neuvedomovala, pretože som mala veľké ústa. Spolužiaci si na moje veci netrúfli a po školskom dvore sa nikdy nevozili na mojom bicykli. Horšie to bolo na strednej. Vtedy som bola citlivá na všetko, pretože okrem malej výšky som bola vo veľkej puberte.

Teraz mám vďaka mojej nízkej výške opäť výhody aj nevýhody. Viac si ich však uvedomujem. Môžem sa schovať za počítač, keď príde šéf, skonzumujem menej potravín (tým pádom menej znečisťujem WC), miniem menej telového šampónu, môžem si vyberať medzi topánkami s veľkosťou 2,5 a 3, kupujem detské oblečenie, ktoré je lacnejšie, nemusím sa veľmi zohýňať pri umývaní podlahy a bez problémov sa zamiešam do školského výletu, takže si nemusím kúpiť lístok do ZOO.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevýhodu je to, že podprsenky v detských veľkostiach nepredávajú, niekedy sú mi veľké aj najmenšie topánky a nedočiahnem na horné police v kuchyni, v skriniach a v obchodoch. Najhoršie je to v dopravných prostriedkoch. V autobusoch zásadne používam zvislé tyče. Raz som skúsila vyskočiť na vodorovnú. Zostala som visieť asi desať centimetrov nad podlahou. Zvonček v autobuse je pre mňa tiež nepoužiteľný. V aute sa snažím byť aspoň o niečo vyššie ako je volant, aby nevyzeralo ako Night Rider bez šoféra. No a raz, keď som išla za synom na gymnázium, mi vrátnik dal jednu po hlave so slovami: Už je po zvonení!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriem tomu si hovorím, že lepšie je byť malý ako veľký. Ale to platí iba pri ženských rozmeroch.

Jolana Čuláková

Jolana Čuláková

Bloger 
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývam s manželom a štyrmi deťmi v dedine neďaleko Nitry. Plánujem spáchať virtuálnu samovraždu. A tuto dolu si kliknite na inzerciu. O to ide... Zoznam autorových rubrík:  Komerčne vďačnéToto nečítajteMoje malé každodennostiAko sa žije inýmKultúraAntikultúraCestovanieHaluzePoéziaNeskutočné príbehyO slobode a manipuláciiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu