Na rozlúčku s týmto blogom vám chcem predstaviť moju rodinu. Všeličo sa dozviete... pokračovanie článku
Od malička som veriaca. Do kostola som chodila skôr, ako som sa narodila. Moja mama netušila, že keď sa bude modliť, ja to budem počuť. Nevedela, že keď ona bude na omši spievať, do mňa sa tie melódie dostanú tak ako zvuk šijacieho stroja a dychoviek, ktoré počúvala večer z televízie. Moravanka aj s Mistříňankou sa mohli rozdrapovať, koľko chceli, keď som ich zbadala, mala som ich plné zuby. Pesničky v kostole tiež neboli veľké terno, ale dobrý organ v kombinácii s báječnou akustikou, historickým priestorom a kreatívnym organistom bolo predsa len iné kafe. Mali sme v našom kostole mizerného organistu, ale zato vtipného farára, ktorý s nami hral futbal a počas kázní sme sa mohli nahlas zasmiať. V škole sme zas mali nafúkaného riďasa, ktorý nám zakazoval chodiť do kostola. Asi preto som tam chodila rada. Asi nie kvôli Bohu. Vlastne kvôli a napriek niektorým ľuďom. Vyše tridsať rokov. pokračovanie článku
Ženy sa nikdy nevyrovnajú mužom a zdravotne postihnutí nebudú nikdy ako zdraví ľudia. Nikdy. Môžu si aj kolená zodrať. Pravdaže, ak ich majú. Nemiestne žartovanie? Kdeže. Moja dcéra pri pohľade na hokejistov – paralympionikov vyhŕkla so smiechom: „Vyzerajú celkom ako opice. Keď ich ukážu z diaľky, akoby som pozerala šimpanzí hokej.“ A výborne sa na nich bavila. V prvej chvíli som ju chcela vyhrešiť, ale včas som zabrzdila. Oni tak naozaj vyzerali. Usmiala som sa. Vrteli sa na ľade, šikovne sa odrážali rukami, v ktorých mali krátke hokejky a víťazoslávne krúžili na sánkokorčuliach, keď dali gól. Objímali sa, faulovali a sácali celkom ako ich zdraví kolegovia - hokejisti. Len pri striedaní nepreskakovali mantinel. Cítila som uvoľnenie. Prvýkrát som sa na postihnutých ľuďoch smiala. pokračovanie článku
V prvom rade si pripraviím fľašu. Patrí sa počastovať gratulantov. Okrem alkoholu pripravujem aj niečo sladké pre moje deti, keby ich náhodou napadlo, že ich mama je žena. Minulý rok som si dokonca uvedomila, že som na MDŽ obdarovala môjho muža. Tento rok je to iné. Čakala som väčší humbuk. Valentín získal srdia obchodníkov, ale ženy zostali akosi medzi regálmi. Nakoniec, tam im je najlepšie. Niektoré v kútiku duše čakajú, že si ich okrem obchodníkov a moderátorov všimne aj niekto iný, iné nečakajú vôbec nič a ďalšie so stopercentnou istotou vedia, že si partner svoju povinnosť splní. MDŽ je deň očakávaní, prekvapení a sklamaní. Dokonca medzinárodných. pokračovanie článku
V piatok večer sme mali zasadnutie. Neverte drístom politikov, že na regionálnej úrovni nejde o politiku. A ešte o akú veľkú. Na rozdiel od vysokej politiky idú niekedy stranícke tričká skutočne nabok, ale keď ide o peniaze, ide nabok aj obecný záujem... pokračovanie článku
Bože, zas idú Vianoce. Strašne sa mi nechce, aby boli. Vlastne sa ich bojím. Tie Vianoce mi veľmi nevadia, ale tie prípravy! Otras. Zasa sa s mužom pohádame. Najprv kvôli darčekom, potom kvôli nákupom a nakoniec kvôli minutým peniazom. No a tesne pred sviatkami kvôli bordelu v našom dome. Ale najväčší problém bude ten, že nič nestíham a nikto na svete mi nepomáha. Ani Henkel, Triangel či Provident Financial. pokračovanie článku
Nikdy som si nepísala denník. Asi preto, že som sa vždy mala s kým rozprávať. Tá žena si ho písala. Nerozumela som tomu. Mala sa s kým rozprávať, mala okolo seba hromadu priateľov a široko rozvetvenú rodinu. Manžela, deti, prácu, úspech a vyzerala taká šťastná. Načo potrebovala denník? pokračovanie článku
Na staré kolená nebudem chodiť na besedy a rozprávať, ako bolo v revolučnom roku 1989. Takmer nič z udalostí, ktoré zmenili svet, si nepamätám. Neviem, či je to dobre alebo sa mám hanbiť. Mala som dvadsaťdva rokov a pamätám si celkom nepodstatné veci. Napríklad aké bolo počasie. Nedrkotala som zubami na námestí, nikdy som nešla holými rukami proti plexisklám. Tak to bolo a už to nezmením. Kým ostatní slobodu nachádzali, ja som ju stratila. pokračovanie článku
Včera večer za mnou prišli až do mojej milovanej dedinky kedysi strediskovej, dnes rozbitej a polorozpadnutej, priamo do nášho kultúrneho domu postaveného v akcii Z. Bolo ich sedem. Poslanci z Veľkej slovenskej koalície, takmer ako z domu Veľkého brata. Rozdiel? O týchto ľuďoch viem veľké .... nič. pokračovanie článku
Jiří X. Doležal z českého Reflexu sleduje neonacizmus v Českej republike už roky. Pred časom napísal dve strany textu „len“ kvôli tričku, ktoré mal oblečené futbalista z Brna a nepriamo tak propagoval zakázané hnutie. Malichernosť však? Písať o tričkách, na ktorých sú všakovaké obrázky a znaky. Možno ľuďom trošičku pripomínajú „náckoviny“, ale nie je to hákový kríž. Kývnu rukou: mladosť – pochabosť a ide sa ďalej. pokračovanie článku
Škoda, že tento článok pravdepodobne nebudú čítať nezamestnaní. Väčšina z nich totiž nemá počítač a o internete môže iba snívať. A nemá sa ich kto zastať. Jedno aj druhé akosi nepredpokladajú na Úradoch práce. Nezamestnaní sú pre nich dojné kravy. Alebo skôr hoviadka s chorobou šialených kráv. Treba ich nahnať do stáda a nechať dusiť vo vlastnej šťave. Bandu jednu lenivú, nevzdelanú. Tento pocit som nadobudla potom, ako som zisťovala netransparentnosť vo výbere nezamestnaných do rekvalifikačných kurzov. pokračovanie článku
Zo schránky trčali Oznámenia o čase a mieste konania volieb. Keby silnejšie fúkol vietor, tak ich ani nedostanem. Ani by mi nechýbali. Po cirkuse, ktorý predviedli nitrianski poslanci, sa mi voliť nechce. Vlastne ani neviem koho. Včera som bola v meste a betónové kruhy, inokedy oblepené plagátmi, boli rozdelené demokraticky podľa čísiel ale boli prázdne. Ani mú, ani bú. Vycucajte si všetko z prsta. pokračovanie článku
Posledné mesiace to so mnou lomcuje. Veľké slová, bombastické útoky (teraz nemyslím teroristické) na politikov, médiá, nespokojnosť so životným štýlom. Pocit zlosti a bezmocnosti vystriedala apatia alebo zaťatosť. Buď na to kašlem alebo zubami-nechtami niečo niekomu dokazujem. Odrazu sa vyjasnilo. Možno len na chvíľu, ale ja si túto dúhu nenechám ujsť. Markíza sa prispôsobuje divákovi. Úžas. Cítim sa geniálne. pokračovanie článku
Médiá a obchodníci si aj z Pamiatky zosnulých urobili biznis. Nech je ako chce, zosnulého si nemôžeme kúpiť. To nie je ako so psíkom alebo domácim zvieratkom. Aj keď niektorí sa tak k nim správajú. Rozdiel je iba v tom, že zosnulí nevyžadujú ich čas, stačí, keď im raz do roka dajú to najlepšie, čo ponúka trh – kvety, vence, sviečky. Na rozdiel od živého tvora, zosnulý si nič nepýta ani nenamieta. Nech veríte v Boha alebo nie, môžete si byť istí, že zomrelí žijú ďalej. Minimálne vo vašich mysliach alebo srdciach. pokračovanie článku
Nedostala som sa do užšieho výberu VyVolených. Chcela som tam ísť, namôjdušu som chcela. Ale musela som si priznať, že na to nemám. Som bojko. Nikdy nebudem vyvolená. Nedokážem to. Nie som výnimočná. Som obyčajná ufrflaná takmer štyridsiatnička. Také tam nepotrebujú.
pokračovanie článku
Moje rozhodnutie vyzerá dosť hlúpo, pretože som vydatá a mám štyri deti. Vyzerá to, že slobodnou matkou sa už nemôžem stať. Z pohľadu oficiálneho zaradenia v dotazníkoch môžem byť už len rozvedenou ženou alebo vdovou. Ja som si však zaumienila, že budem slobodnou matkou.
pokračovanie článku
Modlím sa za všetky ženy (aj mužov), ktorých náplňou práce je upratovanie a domáce práce. V poslednej dobe sa mi zdá, že majú problémy so spoločenským uznaním. Pre niektorých ľudí sú to jednoducho slúžky (sluhovia) a pre iných vôbec nič.
pokračovanie článku
Včera som dostala informácie, že si mám dávať pozor, pretože bude zamračené a dážď. Môže sa mi zhoršiť koncentrácia pri šoférovaní a sústredenosť pri práci. Najhoršie na tom budú meteosenzitívni ľudia a pesimisti. Hoci niekedy sa medzi nich počítam, dnes mám napriek počasiu slnko v duši a kašlem na dážď aj na predpovede.
pokračovanie článku
V nedeľu máme u nás prvé sväté prijímanie. A problémy sa len tak kopia. Najprv prišla dcérka s plačom domov, že pred oltárom bude sedieť v poslednej lavici, potom nám zvestovala, čo všetko dostanú (alebo už dostali) jej spolužiaci a nakoniec sme sa všetci rodičia mali dohodnúť na financiách a rozdelení práce pri príprave slávnosti.
pokračovanie článku
Rodiny sa rodia vtedy, keď sa narodia deti. Dovtedy je to manželstvo (podľa posledných trendov aj faktické manželstvo), čiže zväzok dvoch ľudí, aj keď mnohí neradi používajú termín zväzok. Zrazu príde moment, keď je z neho zväzok troch, štyroch, piatich a viacerých (podľa posledných trendov troch) ľudí. Moja rodina sa narodila zo zväzku mňa a môjho manžela presne 8. marca 1990. Ak by mi vtedy niekto povedal, že raz budem mať štyri deti, tak ho vysmejem, prípadne si poklopkám po čele.
pokračovanie článku
Zákazy a príkazy ma prenasledujú od malička. Keď som bola batoľa, zakazovali mi trhať dospelým vlasy, rozbíjať hračky, neskôr pichať do mraveniska či vyplazovať jazyk. Prikazovali mi podeliť sa, poďakovať, neskôr upratať detskú izbu a prísť z diskotéky do polnoci. Tešila som sa, že až vyrastiem, budem si robiť, čo chcem a všetky zákazy a príkazy mi budú ukradnuté. Lenže dnes mám vlastné deti a všetky tie zákazy a príkazy sú späť. Som nimi zavalená.
pokračovanie článku
Nie je nič horšie, ako keď sa hlupák stane poslancom. Horšie to môže byť len vtedy, keď je tým poslancom žena (a nemusí byť ani blondínka). Ja som to zažila na vlastnej koži. V piatok pred polnocou som si to opakovala niekoľkokrát. So slzami na krajíčku.
pokračovanie článku
Nie je podstatný čas ani miesto. Dôležité bolo, že som to dokázala. Otvorene a jasne som mu povedala, čo si o ňom myslím.
pokračovanie článku
Raz som jedného bezdomovca zlikvidovala. Buchla som ho rýľom a bolo po ňom. Až potom som sa zamyslela nad svojím činom. Aj slimáky sú predsa „božie stvorenia“, hoci bez ulity vyzerajú nechutne.
pokračovanie článku
Včera som dala do „éteru“ článok o tom, ako sa žilo malým deťom, ktorý som prebrala z mojej pošty. Netušila som, čo bude nasledovať.
pokračovanie článku
Nie je to môj výmysel, ale veľmi sa mi to páčilo. Ponúkam aj vám pre radosť...
A po prvej reakcii na tento článok upozorňujem, že som to celkom jednoducho prebrala z mojej pošty. Takže, tí ktorí ste to už čítali, sem, prosím, neklikajte. Toť vše. pokračovanie článku
Na svete je veľa domov, stavieb a budov. Sú ako ľudia. Veľké, malé, staré, exkluzívne, zanedbané bytosti. pokračovanie článku
Pred piatimi minútami som dočítala tvoj článok s názvom <a href="http://moskal.blog.sme.sk/c/1408/Zena.html">Žena</a>. Chceš vedieť, Peter, čo cíti žena? Ak nie, kašli na to. Ja to aj tak napíšem.
pokračovanie článku
V reštaurácii som toľko čakala na obed, až z neho bola nakoniec večera. Neľutujem, pretože som zistila, čo cítia a ako myslia bytosti, ktoré nemajú žiadne pomenovanie. Volajú sa ... zdvihnutím ruky alebo kývnutím hlavy. Kedysi chodili oblečené v elegantných čiernych oblekoch s motýlikmi a volali sa čašníci. pokračovanie článku
Ako dieťa som mala svoje vzory. Najprv to bola Abba, Suzi Quatro a Druppi, neskôr ma fascinovali tenisti Borg a Lendl. Medzi hercami hrali prvé husle Kukura a Kňažko. Boli hviezdami môjho detského neba. Dnes mám iné vzory. Dominuje káro a rybia kocka.
pokračovanie článku
Bývam s manželom a štyrmi deťmi v dedine neďaleko Nitry. Plánujem spáchať virtuálnu samovraždu. A tuto dolu si kliknite na inzerciu. O to ide...
| << < Marec 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | ||||
