Zopár ľudí sa zaujímalo, prečo odchádzam a tak tu je moje vysvetlenie. pokračovanie článku
Na rozlúčku s týmto blogom vám chcem predstaviť moju rodinu. Všeličo sa dozviete... pokračovanie článku
Slováci vraj informovali istú českú poisťovňu, v ktorej je poistený náš obľúbený moderátor a spevák, že mal na Slovensku autonehodu. Je to skutočne prekvapivé, lebo on sa nachádzal podľa tlačovej agentúry v Prahe. pokračovanie článku
Náš pán farár si necháva platiť za sviatosti. Som na tisíc percent presvedčená, že tým kazil dobré meno cirkvi (aj keď niektorí tvrdia, že dobré meno cirkvi zmizlo v hlbinách stredoveku). Nie je to pravda. Cirkev je taká, akou ju spravia ľudia. pokračovanie článku
Stála som vo dverách našej fary ako obarená. S otvorenými ústami a rukami pripravenými brániť sa, keby azda na mňa zaútočil. Ten sedemdesiatročný šedivý pán s pokojným a láskavým výrazom v tvári, s chorým srdcom a nadváhou ma prekvapil. V kostole mu treba pomôcť, keď vystupuje na schodík a teraz prudko vstal zo stoličky a nahnevane mi pred nosom zabuchol dvere. Počula som zvrtnutie kľúča. „Tak a zmiznite už,“ dodal potichu. pokračovanie článku
povedz vsetkym v tvojom liste, ze ak sa im ohlasi kontakt Tupac Amaru Shakur (294-554-055) ze ho nemaju prijimat. je to virus!!!!!!!!!!!!!!!!! nici cely harddisk a ak ho dostane niekto z tvojho kontakt-listu tak to dostane aj tvoj komp....takze tuto spravu skopiruj a posli vsetkym...aj tym co su off pokračovanie článku
Piatkový veľkonočný večer je dobrý začiatok. Všetci sa tešia. Na lyžovačkové hody, žranicu, umelohmotnú pravú a nefalšovanú polievačku od cestovných kancelárií, slopanicu, oddych, stretnutie s kamarátmi, známymi, s rodinou. A možno sú aj takí, ktorí nešalejú od radosti. V médiách už urobili prieskum, koľko toho ľudia vypijú aj koľko budú nalievať mládeži, tak hor sa do oslavovania zmŕtvychvstalého Krista. Už vieme, ako prežíva sviatky pápež, Židia aj katolícki extrémisti na Filipínach. Vieme, koľko peňazí vyjde Veľká noc slovenské rodiny a slovenských dôchodcov, aj koľko miliónov zarobil film Umučenie Krista. V piatok v noci to bol jeden z výborných komerčných ťahov Markízy a v našom kostole sa bili ženy o Krista na kríži. Aj to je Veľká noc. pokračovanie článku
Je Veľký piatok a mňa zaujal text na jednom webe. Zaoberá sa masochizmom, satanizmom, okultizmom, náboženskými sektami. Ľahké a vtipné texty. Neuveriteľné, ako dokážu niektorí ľudia vybabrať s inými. Ako ich dokážu zmanipulovať, aby bez rozmyslu urobili niečo, čo zobudí ich vášne a pritom netušili, že sú manipulovaní. Nepripomína vám to niečo? A čo systém dnešných reklám? Hm. V roku 1978 chlapík menom Jim Jones, ktorý sa vyhlasoval za nového Ježiša Krista, dokázal zmanipulovať stovky ľudí. Na jeho doporučenie vypili grepový džús s kyanidom. Stalo sa to v džungli Britskej Guyany a tých, ktorí odmietli nápoj vypiť, jeho pomocníci zastrelili. Našli tu 914 mŕtvych tiel a Jima Jonesa s guľkou v hlave. Dodnes nie je jasné, či spáchal samovraždu alebo ho zavraždili. pokračovanie článku
V nedeľu som bola na pohotovosti. Dcéra si v sobotu udrela nohu a do rána jej opuchla. A tak som si mohla vyskúšať, ako vyzerá štrajk slovenských zdravotníkov bez televíznych kamier a kartónových hesiel. Do areálu nitrianskej nemocnice sme sa vybrali popoludní a aj sme sa tam dostali. Esbéeskári na vrátnici nie sú zdravotníci, takže iba kývli rukou, aby sme šli ďalej a popri popíjaní čajíka v teple unimobunky stlačili gombík. Rampa sa zodvihla a ja som ani nemusela cez okno auta vystrčiť dcérinu opuchnutú končatinu. pokračovanie článku
Kto to má ťažšie, muži alebo ženy? To sa ma opýtala desaťročná dcéra, keď sme spolu obedovali v našej kuchyni. Práve prišla zo školy, tašku zhodila z pliec na plávajúcu podlahu, zakričala ahoj a vybehla po schodoch. Počula som buchnúť dvere a o chvíľu aj slastné odfukovanie. Potom spláchnutie, tečúcu vodu a krik: „Čo máme dnes na obed?“ pokračovanie článku
Niektoré programy v televíziách končia a niektoré sa rozbiehajú. Namôjdušu, zábavnejšie je sledovať habkanie ľudí za kamerami ako pred nimi. Niekedy tušia, prečo majú program zrušiť, inokedy to iba tak skúšajú. Najdôležitejšie asi je, či a ako zaberá na ľudí. Robia to aj politici, obchodníci a ďalší íci. To je jeden z dôvodov, prečo im ľudia neveria a začínajú ich ignorovať. To je jeden z dôvodov, prečo Slovákov viac vzrušuje hokej ako politické debaty či reklamné slogany. Veď kto by už len mal rád cudziu vypočítavosť? V športe sa objavuje zriedkavo a hneď bije do očí (viď kauza nešťastný Šťastný). pokračovanie článku
Niektoré dni sa každý rok podobajú ako vajce vajcu. Aj pocity sa opakujú. Preč s vianočným zhonom, valentínskym ošiaľom aj majstrovstvami v hokeji. Sú tu maturity. Na nervozitu v žalúdku som si spomenula včera večer, keď som sedela v našej útulnej dedinskej kinokaviarni Avalon a k stolu si prisadla usmiata maturantka, ktorú poznám od malička. Začali sme debatovať o písomkách a vysvitlo, že pol dňa strávila pred počítačom a zisťovala si témy maturitných písomiek. Vraj by tento rok malo byť niečo s vtáčou chrípkou alebo so Štúrom. Pre niektorých študentov rovnaké nebezpečenstvo... Z kabelky vytiahla zdrap papiera a na ňom štyri zaručene pravé témy. Usmievala som sa a čítala som si ich. Dnes asi pred pol hodinou som si zapla rádio a moderátori spovedali profesorku zo strednej školy. Hovorili o témach maturitných otázok, ktoré pred niekoľkými minútami dostali maturanti. Doba je neuveriteľne rýchla. Niektorým maturantom ešte ani poriadne nedošlo, čo majú písať a pol Slovenska si to mohlo vypočuť. To však nie je všetko. pokračovanie článku
Zhrniem to stručne a jasne. Som veriaca a som presvedčená, že Boh stvoril všetkých ľudí na svoj obraz. A môžete si to vysvetľovať ako chcete. Miluje všetkých rovnako. Ak neveríte, že existuje Boh, tak určite veríte, že láska je pre ľudí nesmierne dôležitá. Z môjho pohľadu Boh miluje všetkých, teda aj homosexuálov, pedofilov, gigolov, atď. Miluje teda aj ľudí, ktorí majú v sebe zakódovaný iný spôsob vnímania a pocitov ako väčšina, prípadne sa niečím od ľudí odlišujú. Niektorým nechal narásť veľké nosy, iným obrovské prsia či malé ruky. Sú preto zlí? Sú iba iní. A je to na nich vidieť. Vnútorné pohnútky nie je vidieť. Ale je to veľmi podobné. Dovtedy, kým tí ľudia nezačnú konať. Až tam začína medzi nimi rozdiel. pokračovanie článku
Včera som riadila svoju bledomodrú Škodu 120, slnko mi svietilo do očí, ľudia sa motali po ceste a mne bolo napriek tomu príjemne. Nikde som sa neponáhľala a mala som pocit, že som balón, ktorý sa vznáša nad rozbitým asfaltom ľahučko ako pierko a vidí iba modrú oblohu. Oproti mne sa mihali päťmiestne autá so šoférmi. Míňala som dedinu za dedinou a autobusové zastávky plné ľudí. Babky v teplých flaušových kabátoch s ručníkmi na hlavách a veľkými čiernymi kabelkami prevesenými cez ruku, ujovia s klobúkmi a igelitkami, v ktorých mali zastrčené zdravotné karty v ošúchaných kartónových obaloch, dievčiny s holými pupkami a chalani s cigaretami v ústach čakali na svoj predpoludňajší spoj. Pred jednou zastávkou som pribrzdila a zastala. Naklonila som sa, otvorila dvere a zavolala do teplého jarného vzduchu: „Nejde niekto do Topoľčian?“ Všetci sa na seba najprv pozreli a potom sa hrnuli. Vedľa mňa si sadol starý pán, ktorého nedokážem nazvať deduškom. Voňal tabakom a pitralonom. Bol neslýchane zhovorčivý. Po chvíli som mala pocit, že veziem najstaršieho gigola na svete. pokračovanie článku
Od malička som veriaca. Do kostola som chodila skôr, ako som sa narodila. Moja mama netušila, že keď sa bude modliť, ja to budem počuť. Nevedela, že keď ona bude na omši spievať, do mňa sa tie melódie dostanú tak ako zvuk šijacieho stroja a dychoviek, ktoré počúvala večer z televízie. Moravanka aj s Mistříňankou sa mohli rozdrapovať, koľko chceli, keď som ich zbadala, mala som ich plné zuby. Pesničky v kostole tiež neboli veľké terno, ale dobrý organ v kombinácii s báječnou akustikou, historickým priestorom a kreatívnym organistom bolo predsa len iné kafe. Mali sme v našom kostole mizerného organistu, ale zato vtipného farára, ktorý s nami hral futbal a počas kázní sme sa mohli nahlas zasmiať. V škole sme zas mali nafúkaného riďasa, ktorý nám zakazoval chodiť do kostola. Asi preto som tam chodila rada. Asi nie kvôli Bohu. Vlastne kvôli a napriek niektorým ľuďom. Vyše tridsať rokov. pokračovanie článku
Bol piatok a ja som vysmážala šišky. Stôl bol zababraný od múky, ruky som mala od lepkavého cesta, pobehovala som medzi stolom a sporákom a na chladničke ako piliňák hučal Robo Mikla. O chvíľu mali prísť domov vyhladnuté deti a ja som len teraz postavila variť zemiaky, z ktorých o dvadsať minút vyčarujem kyslú zemiakovú polievku. Bola som u kamarátky a zdržala som sa do dvanástej. Tak ako minule, keď som si zobrala dovolenku na upratovanie. Dofrasa. Dúfam, že teraz stihnem niečo ukuchtiť a deti nebudú ockovi žalovať, že zase museli jesť kukuričné lupienky s mliekom. Zrazu zazvonil telefón. pokračovanie článku
Pred týždňom by som sa stavila o tisíc korún, že naše decká neodtiahnem od počítača ani párom volov. Dnes pozerám na ne ako puk. Počítač nebliká a mládež ho takmer ignoruje. Sem-tam chatujú, ale ich záujem sa presmeroval celkom iným smerom. pokračovanie článku
Ženy sa nikdy nevyrovnajú mužom a zdravotne postihnutí nebudú nikdy ako zdraví ľudia. Nikdy. Môžu si aj kolená zodrať. Pravdaže, ak ich majú. Nemiestne žartovanie? Kdeže. Moja dcéra pri pohľade na hokejistov – paralympionikov vyhŕkla so smiechom: „Vyzerajú celkom ako opice. Keď ich ukážu z diaľky, akoby som pozerala šimpanzí hokej.“ A výborne sa na nich bavila. V prvej chvíli som ju chcela vyhrešiť, ale včas som zabrzdila. Oni tak naozaj vyzerali. Usmiala som sa. Vrteli sa na ľade, šikovne sa odrážali rukami, v ktorých mali krátke hokejky a víťazoslávne krúžili na sánkokorčuliach, keď dali gól. Objímali sa, faulovali a sácali celkom ako ich zdraví kolegovia - hokejisti. Len pri striedaní nepreskakovali mantinel. Cítila som uvoľnenie. Prvýkrát som sa na postihnutých ľuďoch smiala. pokračovanie článku
Starú budovu starých mlynov začali v Nitre búrať už v polovici februára. Až v posledných dňoch je to výrazne vidieť z ulice, ktorá patrí medzi najfrekventovanejšie v meste. Všetko sa to deje priamo pred očami ľudí. Nevedela som o tom. Bývam na vidieku a do mesta nechodím každý deň. Až včera. Hneď som si pozrela, čo o tom hovoria miestne noviny. Aké bolo moje prekvapenie, keď taká dôležitá udalosť nedostala priestor na prvej strane ale až na štvrtej. A to celkom dolu v spodnej časti. Na dôvažok, pod článkom nie je podpísaný nikto. Iba -r-. pokračovanie článku
V prvom rade si pripraviím fľašu. Patrí sa počastovať gratulantov. Okrem alkoholu pripravujem aj niečo sladké pre moje deti, keby ich náhodou napadlo, že ich mama je žena. Minulý rok som si dokonca uvedomila, že som na MDŽ obdarovala môjho muža. Tento rok je to iné. Čakala som väčší humbuk. Valentín získal srdia obchodníkov, ale ženy zostali akosi medzi regálmi. Nakoniec, tam im je najlepšie. Niektoré v kútiku duše čakajú, že si ich okrem obchodníkov a moderátorov všimne aj niekto iný, iné nečakajú vôbec nič a ďalšie so stopercentnou istotou vedia, že si partner svoju povinnosť splní. MDŽ je deň očakávaní, prekvapení a sklamaní. Dokonca medzinárodných. pokračovanie článku
Čím viac vecí vlastníme, tým viac sme čudnejší. Technické vymoženosti nám majú uľahčiť život a my si to stále nechceme priznať. Vraj ľahší život! Hahaha! Možno nemusíme poháňať voly a tkať súkno ako kedysi, ale tí ľudkovia vtedy nemali šajnu o problémoch, ktoré máme my. Vôbec to nemáme ľahšie. Kdeže. pokračovanie článku
Konečne sa niektorým ľuďom splní sen. Tým, ktorí si myslia, ako by bolo na svete krásne, keby všetci žili podľa zásad katolíckej viery. Podľa informácií britského denníka The Sunday Times stavajú na Floride mesto, ktoré bude čisto katolícke. Minulý mesiac položili jeho základný kameň. Ľudia v meste s názvom Ave Maria budú žiť a riadiť sa podľa princípov katolíckej viery. Nebudú sa tu vykonávať potraty a zakázaná bude umelá antikoncepcia, pornografia, prostitúcia a neprípustný bude hriešny spôsob života. pokračovanie článku
Do fajnových jedál musíte dať fajnové suroviny. Jedlo sa síce predraží, ale tá chuť! Neviem, či žalúdok cíti, že spracováva hriešne drahé jedlo, ale nos a chuťové poháriky určite. No a keď to bude naservírované v prvotriednej reštaurácii s bezchybnou obsluhou, tak si užijú aj vaše oči, uši, telo vám zaplavia endorfíny a nastúpi blaženosť. Väčšina ľudí si ale fajnové jedlo vychutná iba vtedy, ak ho bude konzumovať v prítomnosti príjemného človeka.
Do lacného jedla musíte dať lacné suroviny, to je jasné. Žalúdočné kyseliny si svoju prácu spravia rovnako, ošmeknete iba chuťové poháriky a s veľkou pravdepodobnosťou aj oči, uši a nos. Jediné, čo môže byť rovnaké ako v najfajnovejších reštauráciách, je príjemný spolusediaci a najlepšie, keď ich je hneď niekoľko. Tak nejako to je aj s lyžovačkami. Na jednej sme boli. Je to prípad lacného jedla s množstvom príjemných spolusediacich. pokračovanie článku
Začalo to v sobotu. Muž išiel do pivnice pre jablká a vrátil sa mokrý ako myš. Sedela som za kuchynským stolom a krájala na večeru cibuľu, klobásu a slaninu.
“Čo vonku zase prší?” spýtala som sa ho s plnými ústami.
“Vonku nie, ale v našej pivnici prší!”
Zodvihla som oči a veľa nechýbalo, aby som si neodfikla kúsok prsta.
“Nekecaj, to by sme mohli zavolať Tribulu. Ten by z toho urobil reportáž ako lusk! Videli ste už dom, v ktorom prší aj keď je vonku sucho?”
“Len sa smej, ale keď tam pôjdeš, smiech ťa prejde,” dodal muž vážne a ukladal mokrý prešivák na radiátor. pokračovanie článku
Pred niekoľkými rokmi som zmenila svoj postoj pri hádkach s mužom. On mal na vec svoj názor a ja úplne odlišný. Čo s tým? Ako si to povedať bez zbytočných urážok a tvrdohlavosti? (A to som ešte netušila, že príde čas, keď podobný problém svetové médiá vytiahnu na svetlo kvôli karikatúram). Prišla som na to, že je neefektívne riešiť problém, keď sme naštvaní alebo zrovna nemáme svoj deň. Také dni majú asi všetci. Možno aj preto mám celkom dobre fungujúce šestnásťročné manželstvo. Hádame sa s mužom efektívne. Nie vždy sa to dá, ale vo chvíli, keď začnem vyťahovať staré hriechy a prestane mi ísť o vlastný názor a o dobre mierenú bolestivú ranu partnerovi, tak výmenu názorov, ako nazývame hádky pred deťmi, radšej skončím a snažím sa otvoriť tému vo vhodnejšej konštelácii hviezd a bez emócií. pokračovanie článku
Sedela som s dávnou kamarátkou pri varenom víne v malej dedinskej kaviarni. Po neviem koľkých rokoch. Tri poháre vareného vína boli strašne dobré. Aj cez hustý cigaretový dym som cítila vôňu klinčekov, hrozienok a mandlí. Vyzerala veľmi dobre. Štíhla žena s dlhými vlasmi, upraveným obočím, jemnou pleťou, tromi deťmi a prácou, ktorú zbožňuje. Pripomínaš mi Heribanovú, povedala som jej a zasmiali sme sa. Pomyslela som si, že keby som povedala, že mi pripomína Mojsejovú, asi by jej zabehla mandľa. pokračovanie článku
Začalo to v piatok, keď som videla efektný úvod olympiády. Bolo to také bombastické, až ma stislo pri srdci. (Ak by mi srdce stislo dnes, tak mi cez hrudný kôš určite presiakne nejaká stupídna melódia). pokračovanie článku
Nemám rada niektoré prieskumy. Hovoria, čo si ľudia myslia o politikoch, čo si ženy myslia pri milovaní a tak. Väčšinou sa nikdy netrafia do môjho myslenia. Kašlem trebárs aj na to, či lákajú slovenských mužov viac veľké alebo malé zadky. Teraz myslím ženské. Okrem nich sú aj iné, napríklad nadriadené. Neverím im. Trepú piate cez deviate a výsledok aby som si porovnávala s Freudovou psychoanalýzou. A keď náhodou aj mrknem okom, že čo si to teda tí chlapi vlastne myslia, tak si zas zanadávam, že som mala namiesto toho radšej chytiť muža za zadok, keď príde domov uťahaný z roboty, lepšie by som sa pobavila ja aj on. pokračovanie článku
Vošla som do nášho dedinského papiernictva a odbočila som do oddelenia tlačovín vľavo od vchodu. Rada nakupujem v dedinských obchodoch. Mám výborný výhľad na celý sortiment a hneď mi svitne, čo doma chýba. Jednotlivé oddelenia majú veľkosť jedného metra štvorcového, takže nemusím jazdiť košíkom Rally Paríž–Dakar, brzdiť pri regáloch s výpredajmi a sliediť, kde sa tento týždeň nachádza oddelenie s pečivom. Predavačka sa ma opýta, ako sa má dcéra, lebo som pred tromi dňami kupovala obal na zubnú kefku a mydlo a len tak pomimo som pri platení spomenula, že sa chystá do školy prírody. pokračovanie článku
Pred časom napísala jedna blogerka článok o tom, ako zakladá klub tých, ktorí nikdy nezbohatnú. Ten článok má dnes obdivuhodnú karmu. Bola som prekvapená, pretože ja mám hlavu zábudlivú a nefandím jednotlivým blogerom, ale jednotlivým článkom a tento mi v hlave nerezonuje ako jeden z najlepších na blogoch. Meditujem nad tým, že chudoba aj vysoká karma sú si veľmi podobné. Obidve sú relatívne... pokračovanie článku
Neznášam byť na blogu dlhšie ako hodinu. To sa vždy tak zamotám čítaním iných textov, že mám hlavu ako melón. Pár článkov, pár reakcií, pár nových stránok, ktoré doporučujú blogeri a cesto na dolky mi lezie z misy a kycká na radiátor. Tie horúce liatinové rebrá sa dajú výborne použiť aj na kysnuté cestá, sušenie bielizne, rukavíc, čiapok a otepľovačiek. Niekedy aj topánok, ale tie sa väčšinou skrútia ako husľový kľúč. Potom nasleduje hubová polievka. pokračovanie článku
Niekoľko dní pred Vianocami som vážne uvažovala, že ich v našej rodine prežijeme inak. Samozrejme, že všetko alebo aspoň veľa vecí zostalo po starom. Aj Nový rok sa narodil tak ako inokedy. Nič mimoriadne. Rozdiel bol iba v tom, že som sa stále viac začala zaoberať myšlienkou vrátiť sa do stredoveku. Stále častejšie som premýšľala o dobe, v ktorej ľudia nemali internet, hypermarkety ani povinnú školskú dochádzku. Keď viac verili svojmu srdcu a svojim blízkym ako informáciám. Možno preto, lebo nemali inú možnosť... pokračovanie článku
Bývam s manželom a štyrmi deťmi v dedine neďaleko Nitry. Plánujem spáchať virtuálnu samovraždu. A tuto dolu si kliknite na inzerciu. O to ide...
| << < November 2009 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | ||||||
